Rovina

Médiá sú v našom svete neodmysliteľnou súčasťou života. Majú za úlohu rýchlo a efektívne informovať ľudí o politickom dianí, svetových novinkách atď. Prepáčte, opravím sa. Aktívne trepať kraviny, rozoberať nepodstatnosti a dôležité veci riešiť, až keď im rozzúrený dav rozbije okno na dome. Aspoň ja mám ten pocit. Vo všeobecnosti sú médiá ale veľmi  širokým pojmom, a aby to celé nebolo už dosť náročné, tak sa nejaký expert, stopercentne inžinier, rozhodol ich rozdeliť na tri časti. Tými sú printové médiá alebo ako im hovorím ja tkz. vkusný toaletný papier na záchod, rádiá s preafektovanými hlásateľmi a televízia, ktorá by umrela, keby neodvysielala jeden diel Farmy alebo Love islandu. Žijeme našťastie v 21. storočí a to znamená, že sa medzi túto svätú trojicu dostal aj internet. Nevieme kedy, nevieme ako ale odrazu tam proste je. Úplne vidím, ako tie ikonky Firefoxu, Chromu, Opery, Microsoftu atď., vychádzajú na to pódium, dostávajú do ruky sošku podobnú Oskarovi a so slzami v očiach gratulujú všetkým googliacim na svete. Samozrejme, aby sme si nič nenahovárali, tak treba bez hanby priznať, že Microsoftu to dôjde zhruba o 2 dni, ale inak v pohode. Hlavne, že to dokázali. Najlepšie na tom celom je, že to v podstate nikoho nezaujíma. Médiá pre mňa dokázali niečo nemožné. Dostať sa veľmi vysoko a zároveň byť veľmi nízko. I keď, to už niektorí poslanci zvládli pred nimi. Napríklad printové médiá. Pamätám sa ako si moji starí rodičia kupovali Nový Čas alebo Šport alebo dačo, čo bolo na štýl recepty Kamili Magálovej, ale ako sa to volalo si už naozaj nepomínam. Dnes, keď niekto prinesie ku nám domov noviny, tak mám strach sa pozrieť, že čo za odpad to zase priniesol. Vďaka tomuto duševnému stresu už bývam sama. Všade samí bulvár a kde nie, tak tam sa dočítate také veci, ktoré sú tak nezaujímavé, že by vaše deti šli radšej počúvať povojnové príbehy svojho dedka. Z dotazníkového prieskumu, ktorý som robila dva roky dozadu, viem s určitosťou potvrdiť, že spoločnosť už o tlačoviny nemá až taký záujem. Knihu si radšej stiahnu do čítačky a novinový článok prečítajú radšej na internete. Navrhujem teda rituálne spáliť knižnice, však ich už asi nikto nepotrebuje. Obsahovo je to tiež veľká bieda. Lebo mňa naozaj strašne zaujíma, že kedy sa Turmovej narodí dieťa a za koľko miliónov mal čo kto oblečené na Gala. Možno by ma to aj zaujímalo, keby mám tak štyri milióny a neviem čo s nimi.  Čo potom rádiá? Verím, že sa nájdu ľudia, ktorí ešte aktívne počúvajú miestne stanice, kresťanské vysielanie alebo dopravný podnik. Existuje ale ešte niekto, kto si rádio pustí len tak? Možno nejaká mizivá väčšina áno, no najviac to práve nie je. Opäť použijem svoj príklad z detstva, pretože nemám kvalitné argumenty. Ja osobne som milovala stanicu Funrádio. Pre mňa vtedy skvelá hudba a šou s Adelou a Sajfom, kým sa chovali ešte celkom normálne bola super zábava. Naopak môj dedko bol zástancom Expresu, kde chodili ani nie oldies pesničky, ale proste piesne, v ktorých som sa moc nenachádzala. Postupom času som sa nejak dostala k Európe2, kde som zotrvala celkom dlho, no potom ma tiež omrzeli, keď sa im začali opakovať piesne. Nie som Sibyla a neviem čo hrajú na rôznych staniciach dnes ale viem ako to funguje u mnohých a môj názor to nezmení. Televízia. Kapitola sama o sebe. Opisovať čo je zlé na televízií je ako keby ste stáli na križovatke a rozhodujete sa či ísť doprava, kde je jazero s kyselinou, doľava, kde býva sériový vrah alebo rovno, kde vám odoberú mozog pre vedecké účely. Presne takto to vnímam. Zvyknem po večeroch rozmýšľať, ktorá stanica je horšia či Markíza, ktorá nemôže byť programovo na tom už horšie alebo Jojka, ktorá každoročne dostane pokutu za prekročenie limitu na reklamy. Jednotku už ani nespomínam, pretože tam v podstate chodí to isté dokola, pretože nemá dostatok financií na nákup nových filmov asi tak, ako ja jedla ku koncu mesiaca. A dvojka? Úprimne, asi by som bez noci v archíve nezaspala fakt. Televíziu vlastne už ani moc nepozerám, pretože sa mi zhnusila a plne mi stačí platforma Freefim. Internet je posledné zlo, ktorým to ukončím. Nikdy v živote som tak nemilovala a zároveň neznášala jednu vec. Internet je celý akýsi pochybný. Pochybné príspevky, pochybné informácie a pochybní ľudia. Celé zle. Toľko informácií zároveň negujúcich sa som naposledy videla, keď naši uvádzali dôvody prečo sa rozvádzajú. Darkweb a stránky typu som slávna teenegerka a predám vám moju vodu z vane a iné veci dokazujú realitu pekla. Nový Čas to zas na tejto platforme nezvláda gramaticky. Ale to my vlastne nevadí. Aspoň viem, kde sa zamestnať aj keď budem neschopná. Dokopy tento štvorcelok tvorí najviac ovplyvniteľného kontentu. Zväčša práve nie toho najlepšieho. Preto si zisťujte informácie sami, sami dohľadávajte a overujte ich a sami za seba si vytvorte názor. Potom už len stačí diskutovať. V rámci možnosti a slušnosti samozrejme. Aj za názor môžete dostať facku ak je podaný zle.

Fox